droopy.sk

Video z počítača s TV kartou

Trocha teórie na začiatok

V Európe používaný štandard na vysielanie PAL pozostáva z 50 polsnímkov. V každom polsnímku sú buď párne alebo nepárne riadky. Tieto dva typy sa striedajú a vytvárajú tak obraz na štandardnom 50Hz televízore. Monitor nie je však stavaný na zobrazovanie prekladaného obrazu (akým je PAL) a preto pri plnom rozlíšeni 576 riadkov, je štandardne zobrazovaných 288 nepárnych riadkov SPOLU s 288 párnymi riadkami. Vzhľadom na to, že tieto neboli vytvorené zároveň ale malú chvíľu po sebe, vznikajú v obraze nepekné javy, ktoré sú tým väčšie, čím rýchlejšie sa objekt v obraze pohyboval. Je to jasnešie na obrázku vedľa, kde sa postupne zobrazuje prvý polsnímok, druhý polsnímok a potom obraz, ktorý vznikne, keď ich spojíme.

Existujú rôzne spôsoby ako sa zbaviť tohto nepekného prejavu. Najjednoduchším spôsobom je, že jeden z polsnímkov vyhodíme. Tým ale znížime vertikálne rozlíšenie len na 288 bodov. Ďalším riešením je odstrániť len tie časti, ktoré sa pohli, a teda v statických častiach zachovať pôvodné rozlíšenie. S touto metódou som však nebol moc spokojný a tak využívam tretiu, ktorá tieto dva polsnímky akoby zleje dokopy. Negatívom tejto metódy je mierne rozmazanie obrazu a "priehľadné pohyby", ak video zastavíme (na obrázku). Mne ale táto metóda vyhovuje najviac.

Niečo iné nastáva, ak zdroj obrazu nie je videokamera (kt. nahráva po polsnímkoch) ale filmová kamera, ktorá urobí 24 plných snímkov za sekundu. Pri konverzii na PAL sa posuv filmu upraví na 25 snímkov za sekundu. Samozrejme zvuk sa zrýchli presne rovnako. Z toho vyplýva, že film v televízii je o 1/24 rýchlejší ako rovnaký film v kine. Je to však tak málo, že je to nepostrehnuteľné. Preto, keď nahrávame film, dostávame plných 576 riadkov bez žiadnych artefaktov.

Čo som ešte nespomenul, je horizontálne rozlíšenie obrazu PAL. Vzhľadom na to, že obraz je šírený amplitúdovou moduláciou po riadkoch, horizontálne susediace body sa dajú od seba rozoznať len ťažko, narozdiel od tých pod sebou, ktorých delí celá 1/50 sekundy (lebo sú v rôznych polsnímkoch). Z toho vyplíva, že horizontálne rozlíšenie je podstatne nižšie ako vertikálne a pohybuje sa okolo 300 bodov.

Dostávame rozlíšenie 300x576. Toto rozlíšenie by nám teda stačilo, ak by sme chceli uchovať kompletnú informáciu. Dnešným digitálnym štandardom PAL je však rozlíšenie 720x576. Túto kvalitu ale nikdy nedostaneme pri analógovom príjme, preto dokonca aj profesionálne digitálne kamery používajú kompresiu. Obyčajne sa šetrí na farbe, čo znamená, že dvom (alebo dokonca aj štyrom) bodom je priradená rovnaká farebná hodnota.

Pri nahrávaní do počítača môžeme použiť rozlíšenie aké chceme. V každom prípade by sme ale mali zachovať správny počet riadkov (576). Najjednoduchšie je zvoliť si štandard, teda 720x576. Keď ale prehrávame takýto obraz v aplikácii Windows Media Player a podobných prehrávačoch, nastaví sa štandardne aj pomer strán 720:576, čo je 5:4, správne je však 4:3. Preto, ak nechceme vždy manuálne nastaviť správny pomer strán pri prehrávaní, je najjednoduchšie použiť rozlíšenie 768x576 so správnym pomerom strán 4:3. (Počet riadkov treba nechať rovnaký, aby sa správne nahrával aj prekladaný obraz!)

Nahrávanie do počítača

Na takéto použitie potrebujeme TV kartu (s TV tunerom), dostatočne rýchly počítač a veľký hardidsk (čím je počítač pomalší, tým treba mať väčší harddisk).

Ako nahrávací softvér sa mne osobne osvedčil program iuVCR od Ivana Uskova. Program v sebe zahŕňa aj sheduling agent, takže sa dá nastaviť rovnako ako video.

Ďalej potrebujeme nejaký vhodný kodek (KOmpressor - DEKompressor). A tu sa už situácia líši, podľa toho aký máte počítač. Prvý spôsob je vhodný pre tie najslabšie počítače (do 700MHz). V podstate nemáte šancu rozbehať nahrávanie videa v rozlíšení 768x576. Preto odporúčam použiť jeden z nižšie uvedených kodekov pri nižšom rozlíšení 384x288. Tým pádom zároveň odpadá problém z prekladaným obrazom.

Pre počítače od 700MHz až približne 1400MHz je už viac možností. Ak máte systém Windows XP/2000 a váš disk je v NTFS formáte (podporuje súbory väčšie ako 4GB), jedným z dobrých riešení je kodek Morgan MJPEG V3 codec aj s jeho crackom, pri ktorom si na jeden film vyhraďte okolo 10GB. Obraz je však veľmi kvalitný, skoro na nerozoznanie od originálu.

Pokiaľ vám až tak nezáleží na kvalite obrazu, kodek DivX 4.12 sa dá nastaviť tak, aby stíhal. Je ale vhodný len na filmový (neprekladaný) materiál. Jeho spôsob deinterlace sa počíta len v makro blokoch 16x16 bodov a na ich hraniciach tak vzniká ostrý prechod. Pokiaľ ale nezapneme deinterlace pri prekladanom obraze, náročnosť na kompresiu sa zvýši a počítač to už nemusí stíhať.

Pri použití tohto kodeku stačí na jeden film približne 1.5GB (900MHz počítač, filmový materiál, mp3 64kbps). Čím je váš počítač výkonnejší, tým sa dá dosiahnuť väčšia kvalita pri väčšej kompresii.

Ak váš počítač obsahuje rýchly procesor AthlonXP alebo P4, môžete pri použití kodeku DivX 4.12 nastaviť najlepšiu kvalitu. Potom už môžete jeden film natlačiť aj na 700MB CD. To isté sa dá dosiahnuť aj s novým DivX 5.0, ktorý už podporuje nahrávanie prekladaného obrazu.

Nahrávanie zvuku

Vo všetkých metódach vyššie som písal len o kompresii videa. Nahrávame ale aj zvuk. Ja odporúčam, nastaviť nahrávanie zvuku na PCM 48,000Hz 16bit mono. Ak má váš počítač ešte rezervy, môžete vyskúšať aj kompresiu mp3 48,000Hz 64kbps mono. Tu už ale môžu nastať problémy zo synchronizáciou obrazu a zvuku.

Playback na TV

Teraz predpokladám, že už ste nejaký ten film nahrali a chcete si ho pozrieť nie na počítačovom monitore, ale na vašej obrovskej telke. Na to potrebujete video kartu s TV out (najlepšie composite alebo S-video).

Prepojte výstup z vašej video karty (composite alebo S-video) do televízora, aktivujte TV výstup vo vašich video driveroch a obraz z počítača je na TV. Výstup zo zvukovej karty môžete kľudne napojiť na váš zvukový systém v obývačke.

Na prehratie vám postačí program Mplayer2.exe, ktorý je štandardne v každej inštalácii Windows pod menom "C:\Program Files\Windows Media Player\mplayer2.exe" a má podstatne nižšie nároky na systém ako nová verzia wmplayer.exe.

Tak, myslím, že na dnes toho bolo už dosť. Nabudúce napíšem niečo o rekompresii cez VirtualDub.