Alenka zažíva významný deň
Dve ovečky stoja na stráni. Ich veľké šišaté hlavy ovešané vlnou sa skláňajú nad rozbujnelou trstinou. Slnko žiari na pláň a rozjasňuje okraje lesa pokryté červenofialovými kríkmi. Pod pláňou pokojne tečie plytký, kamenistý potôčik. Mladé žubrienky vyskakujú ponad hladinu. Na pláni sa krčí malý, mladý stromček, ešte stále si nie celkom istý svojim osudom. Pod stromčekom, alebo skôr vedľa neho, sedí mladé dievča, Alenka.
Alenka má na sebe bielu blúzku s nazberkanými krátkymi rukávmi, vyšívaným golierikom, s malými zvislými pásikmi prekladanej látky. Biele gombíky sa v tieni stromčeka lesknú ako malé perličky. Najvrchnejší gombík na blúzke je rozopnutý. Pod blúzkou skrýva Alenka zlatý náramok s prstienkom. Na prstienku je vygravírované Alenkine meno. Alenka má na sebe krátku tmavomodrú sukienku, akurát takú dlhú, aby tesne zakrývala to čo má. Alenka je bosá, jej nožičky odpočívajú po namáhavej prechádzke z dediny až sem. Ráno sa už pominulo, ale rosa bola ešte čerstvá, keď Alenka vybehla z domu, preto sú Alenkine nožičky pokryté jemnými kúskami trávy a blata.
Alenke to neprekáža, pretože jej myšlienky sú niekde úplne inde. Díva sa po pláni, na pasúce sa ovečky, na číry potôčik, ako si pokojne plynie dole stráňou, na stromy stojace z kraja začínajúceho sa lesa. Pozerá sa vôkol seba a myslí iba na jedno. Dnes je pre Alenku obzvlášť významný deň. Pripravovala sa naň už dlho. Tešila sa naň. Aj teraz je usmiata, keď sa pozerá okolo seba. Cíti, že nastala tá správna chvíľa. Za chvíľu už nebude malé dievča ale veľká. Nie, nevyrastie zrazu do dospelosti, nezmení sa na ženu. Aspoň nie zvonka. Zvonka zostane rovnaká ako teraz. V jej srdci sa ale niečo zmení. Prejde obradom, ktorým môžu prejsť iba dospelí. Chce to skúsiť a už sa nevie dočkať.
Jej milý je už tu. Čakal tu na ňu večnosť. Bol však trpezlivý a dočkal sa. Nesklonil hlavu a nezhynul pod ťarchou nepriazne osudu, ale prekonal nástrahy a vydržal pevne stáť za daždivých dní aj počas krutých zím, keď ho zahalila biela prikrývka snehovej periny. Jeho odhodlanie a oddanosť životu, jeho životná sila. To je to, čo imponovalo malej Alenke. Preto sa rozhodla, že práve on bude jej prvým milým. Práve on sa stane tým, čo bude niesť prsteň ktorý Alenka už dlho nosí na svojom krku zavesený na zlatom náramku.
Alenka vstane, ešte raz sa poobzerá okolo seba. Tentoraz s vážnosťou a odhodlaním v tvári. Otočí sa k vyvolenému, zvesí si zlatý náramok a uvoľní z neho prsteň. Náramok si opäť nasadí, priblíži sa k nemu a na znak toho, že sú svoji mu podá prsteň. Nasleduje dlhé objatie. Alenka je šťastná. Jej prvý milý si nesie svoj prsteň na konári a ona vie, že ich nič nerozdelí. Vždy tu bude stáť a čakať na ňu. Vo dne či v noci, bude pripravený počúvať jej myšlienky, pomáhať jej s trápením a utešovať ju. Alenka si získala priateľa, ktorý ju nikdy nesklame. Ešte dlho spolu stáli na tom mieste. Ovečky sa pokojne pásli, potôčik žblnkotal, kríky šumeli. Až napokon sa Alenka rozlúčila a odišla. Jej milý ale vie, že keď príde ďalší deň, Alenka tu bude zas...